Štúr - úniková hra
Stanovište 1
Zadanie: Prečítaj si beletrizovaný životopis Ľudovíta Štúra a na základe prečítaného textu vytvor stručnú časovú os.
V malebnom Uhrovci sa 28. októbra 1815 narodil Ľudovít Štúr, syn učiteľa Samuela a jeho manželky Anny. Už od detstva bol zvedavý a hľadal odpovede v knihách. Ako desaťročný odišiel študovať do Győru (1827 – 1829), no čoskoro ho cesty zaviedli na evanjelické lýceum do Bratislavy (1829). Tam sa zrodil mladý vlastenec, ktorý túžil Slovákom priniesť reč aj vedomie, že sú národom. V roku 1835 sa stal podpredsedom Spoločnosti česko-slovenskej. O rok neskôr, pri pamätnom výstupe na Devín, prisahal vernosť národu a prijal meno Velislav. Štúdium v nemeckom Halle (1838) mu otvorilo oči pre nové myšlienky. Práve tam sa utvrdil, že Slováci potrebujú vlastný hlas. Preto sa v roku 1843 v Hlbokom dohodol s Hurbanom a Hodžom na kodifikácii spisovnej slovenčiny. O pár rokov neskôr, 1847, už sedel na uhorskom sneme ako poslanec za Zvolen a odvážne hovoril o právach Slovákov. Keď prišiel revolučný rok 1848, stál na čele dobrovoľníkov, vydával manifesty a veril, že aj malý národ môže mať svoju slobodu. Vo svojom súkromí však niesol tichý smútok. Jeho srdce patrilo krásnej Adele Ostrolúckej. Ich cesty sa však nikdy nespojili – šľachtická rodina jej nepriala lásku k mladému vlastencovi. Štúr zostal sám, no o to viac sa oddal práci pre svoj národ. Osud mu doprial len krátky život. Pri poľovačke 22. decembra 1855 sa nešťastne postrelil a zraneniu podľahol 12. januára 1856 v Modre. Mal iba štyridsať rokov. Napriek tomu zanechal dedičstvo, ktoré pretrváva. Daroval Slovákom reč, odvahu a hrdosť.